Maratónec s tvrdou školou

Na slovíčko s kajakárkom Mariánom Lachkovičom

Už je odvtedy 22 rokov, čo 8-ročný školák nesmelo vkročil do lodenice Slávie UK v Karloveskej zátoke a zvítal sa s trénerom Mikulášom Kérim. Okolo tejto charizmatickej postavy sa vždy točili talentovaní pretekári, z ktorých mnohí odišli skôr ako stihli prepotiť tréningový dres, a vždy len tí najvytrvalejší zostali...A  zostal aj Marián. A neľutuje...

-          Veru nie, veď som v našej zátoke zažil prekrásne chvíle, ktoré mi zostanú pred očami počas celého života. U pána Kériho som sa naučil základom rýchlostnej kanoistiky, z ktorých som potom ťažil. Bez toho by to jednoducho nešlo, a rovnako tak nám vštepoval aj disciplínu a poriadok, za čo som mu vďačný.

-          No ale postupne sa Marián prepracoval medzi dorastencov a tam sa o rozvíjanie jeho talentu starali ďalší...

-          Po šiestich rokoch som prešiel pod trénera Jána Matochu, ktorý je veľkou postavou vodáckeho športu a mal som šťastie, že som narazil na takéhoto trénera s mimoriadne bohatými a cennými skúsenosťami. No a takmer všetky nám odovzdával a doslova a do písmena sa rozdával. Od neho som, okrem iného, pochytil aj tréningový systém prepracovaný do detailov a som veľmi rád, že ma trénoval a viedol. S ďalším trénerom Róbertom Petriskom som čo-to pochytil aj z jeho nazerania na profesionalitu v športe a napokon Miroslav Haviar mi poodhalil rúško manažovania kanoistiky a športu vôbec, čiže vniesol do môjho športového života manažérsky uhol pohľadu.

-          No a práve všetky tieto trénerské mená sa podpísali aj pod tvoje výsledky, na ktoré môžeš byť, samozrejme, hrdý...

-          Do roku 2000 som sa venoval predovšetkým olympijským vzdialenostiam, teda päťstovke a tisícke. Doma mám celý rad diplomov a medailí z majstrovských súťaží, ale stále sa vraciam k roku 1996, keď som štartoval na juniorských  majstrovstvách Európy v Poznani. V dvojkajaku na tisícke sme sa spolu s Petrom Bučekom prebojovali do finále a tam sme skončili ôsmi. No a práve na prelome tisíročí som sa rozhodol skúsiť šťastie v maratóne, lebo v tom čase ešte neboli európske šampionáty v kategórii do 23 rokov ako teraz, takže šance sa presadiť medzi dospelými boli menšie. Prvý maratón som absolvoval s Marošom Dvorským, mojim dlhoročným deblovým partnerom, v Nemecku v spomínanom roku 2000 a táto disciplína sa mi napokon natoľko zapáčila, že som jej zostal verný až doteraz. Štartoval som na viacerých majstrovstvách sveta a ďalších významných podujatiach, ale najlepší výsledok sa mi podarilo dosiahnuť vlani na MS v maďarskom Gyori, kde som skončil piaty.

-          Podaril sa ti veru husársky kúsok, lebo v singlkajakoch si o jedno miesto predstihol Borisa Bergendiho, ktorý skončil v Amsterdame v roku 1994 na bodovanom šiestom mieste a dosiahol si tak historický úspech nášho kajakára na majstrovstvách sveta...

-           Až také podrobné štatistiky si nevediem, takže nemôžem sa k tomu vyjadriť.

-          Marián štartoval na svetovom šampionáte aj počas tejto sezóny v českom Týne nad Vltavou. Hneď po úvodných metroch sa však vykúpal, doplával k brehu a asi s 5 minútovou stratou sa pustil do stíhania svojich súperov. Stálo ho to mimoriadne vela síl, statocne bojoval, drel - a výsledkom bolo napokon cenné 14-te miesto spomedzi 43 lodí, a to je už čo povedať...Ale aj maratón sa mení a už to nie to, čo kedysi bývalo...

-          Je to veru tak. Kedysi sa išli maratóny vo voľnej prírode, na riekach a jazerách, to bola romantika, každý tam nasával tú okolitú prírodu, bolo to fantastické. Teraz mi je za tým ľúto, lebo vzhľadom na nové pravidlá, hovoriace o 4,3 km okruhu na dráhe, to už nie je ono. Tá voľnosť mi tam akosi chýba.

Marián Lachkovič sa upísal profesionálnej práci  v televízii. Najskôr 9 rokov pracoval v STV ako animačný grafik, ktorý má pod palcom výrobu zvučiek, jinglov a upútaviek, ktoré vidíme na obrzovke a teraz už dva roky zarezáva v JOJ-ke na tom istom poste, ktorý má už v malíčku.A aby toho nebolo  málo, vlani skončil štúdium sociálnej práce na Pedagocickej fakulte UK v Bratislave. Nuž teda, pracovať, diaľkovo študovať a popri tom všetkom ešte stíhať aj trénovať a pretekať sa, a dosahovať aj pekné výsledky, o ktorých sme spolu hovorili, to si vyžaduje naozaj vytrvalosť a celého človeka.

-          A čo Mariána vlastne ťahá do kajaku?

-           Voľnosť a pohyb v prírode, jej krása a v neposlednom rade jasné pravidlá, ktoré sú pre všetkých dané a rovnaké.

Zhováral sa Peťo Buček

Foto Vladimír Mišík