Martina Kohlová

Úsmev ako dar...

Na slovíčko s našou kajakárskou hviezdou Martinou Kohlovou.

Keď niekto vysloví meno Martina Kohlová, tak v tom druhom sa mu ihneď vyjaví usmiata tvár od ucha k uchu. Martina možno aj keď spí sa potajomky usmieva, lebo táto činnosť ukazovať pekné zuby svetu je jej srdcu vari najbližšia. A svet to jednoznačne oceňuje a má ju preto rád. A je jedno, či na nejakej regate vyhrá alebo prehrá. Šport berie jednoducho športovo a zrejme tak aj celý doterajší život. Martina je vlastne polovičkou Ivanky, lebo vo svete poznajú tieto dve dievčatá ako skvelý slovenský dvojkajak už niekoľko sezón.

• - Kedy si vlastne pričuchla kpádlu, Martinka.

Viem to celkom presne. Mala som desať a pol roka, začala som cez leto a stihla som ešte aj dvojo pretekov v Bratislave a raz som v tej mojej úvodnej sezóne štartovala aj v Šali. Mojím prvým trénerom vo Vinohradoch bol Juraj Schubert.

• - Ačo potom?

Do 14-tich rokov som bola v Bratislave, potom som odišla študovať na Športové gymnázium v Trenčíne, kde ma viedli tréneri manželia Daniela a Vlado Mrvovci. Po maturite som sa vrátila do Bratislavy, dva roky som pádlovala v ŠKP, kde bol mojím trénerom Felix Masár, no a už štyri roky som členkou Národného športového centra, keď som predtým prestúpila do Slávie UK. V posledných sezónach je mojím trénerom Filip Petrla.

• - No ale povedz nám, ako si sa vlastne dostala ku kajaku?

Cez mojich bratov Matúša a Braňa. Obaja jazdili, ja som bola najmladšia, chodila som sa pozerať ako trénujú, ale aj na preteky, a už to bolo. Kedysi som na škole skúšala aj gymnastiku, tenis, čiastočne aj atletiku, veľmi ma bavil tanec, keď sme s dievčatami skúšali všelijaké hip-hopové kreácie, lebo to vtedy letelo, ale napokon si ma získala kanoistika. Je to naozaj veľmi pekný šport, a čím ďalej tým viac v ňom objavujem ďalšie a ďalšie prekvapenia. Dokázal mi priniesť veľa radosti, ale ako to aj v športovom živote býva, neraz aj smútok. Ale bez toho by to nešlo a nevedeli by sme mať radosť z víťazstiev.

• - Vieme však, že vlani si úspešne dokončila vysokoškolské štúdia...

Áno, skončila som bakalárske štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a teraz pokračujem na magisterskom štúdiu. Podľa všetkého, keďže študujem trénerstvo - učiteľstvo, špecializácia kanoistika, bude zo mňa buď trénerka alebo učiteľka na základnej či strednej škole. Ale to je ešte dosť času dovtedy.

• - Má Martina čas aj na nejaké koníčky?

Je pravda, že kajakárska príprava zaberá mimoriadne veľa času, avšak sem-tam si nájdem čas aj na korčuľovanie, veľmi mám rada lyžovanie - to zjazdové, lebo bežky patria prakticky k normálnemu vodáckemu tréningu a veľmi rada si prečítam aj knižku. Nemám vyhranený nejaký špeciálny žáner, beriem všetko, čo mi priatelia a známy odporučia. To sú teda tie moje koníčky. No a ak sa to koníčkom dá nazvať, tak to je talianska kuchyňa, lebo od malička mám veľmi rada cestoviny a naozaj neviem sa ich nasýtiť. Avšak to nie je len môj problém, lebo s cestovinami majú dobré skúsenosti aj ďalší športovci...

• - Ale ešte si nám nepovedala, že ktvojím veľkým záľubám patrí aj beh...

Tak to je jasné, beh mám takisto veľmi rada. Naposledy som mala to šťastie štartovať na Supermaratóne Viedeň - Bratislava - Budapešť. Keďže prvý deň som mala voľný, začala som 20 kilometrovou štrekou z Bratislavy, potom ma čakala druhá etapa 12 kilometrová , nasledovala desiatka a celé podujatia som zakončila polmaratónom s cieľom v Budapešti. Spolu som odbehla viac ako 60 kilometrov za štyri dni, mala som toho dosť, ale bolo to mimoriadne pekné podujatie s veľmi dobrou atmosférou. Veľmi rada mám aj atmosféru na tradičnom behu Devín - Bratislava, ktorý som absolovala dva rady a dobré pocity mám aj so silvestrovského behu cez všetky bratislavské mosty.

• - Ačo robíte teraz, ako sa pripravujete na novú sezónu?

Teraz sme mali ísť do Spojených štátov, ale napokon tam odletíme až vo februári. V týchto dňoch chodím do posilňovne, na plaváreň, zajazdím si aj na trenažéri, popoludní chodím behať a pádlujem ešte aj na vode. Dnes ma na nej chytila tma, takže musela som z kajaku rýchlo von. Koncom novembra odcestujeme na 14 dňové sústredenie do chorvátskeho Ploče, kde sa budeme venovať predovšetkým jazde na vode.

• - Tak ako sa vieš pekne usmievať, tak vieš aj pekne plakať...

Už sme tu tému aj naznačili, lebo aj prehry patria k životu. Mrzí ma, že najväčšiu formu som cítila pred Pekingom, avšak žiaľ nevyšlo nám to na olympiáde a boli sme z toho veľmi smutné. Aj sme si poplakali, keď sme si premietli všetko to úsilie, čo sme do tréningu vložili.

• - No ale nová sezóna nenechá na seba dlho čakať ačas rýchlo letí...

Takže sme sa po Pekingu vyplakali, chytili sme s Ivankou novú motiváciu smer Londýn 2012. Peking nám teda nevyšiel podľa našich predstáv a teraz sa čo najlepšie pripravíme na najbližšiu olympiádu. Na budúci rok nás čakajú dve podujatia Svetového pohára, ďalej európsky šampionát v nemeckom Brandenburgu, Svetová univerziáda v Belehrade a majstrovstvá sveta v Kanade. Tam sme ešte neboli a radi by sme nadviazali na naše sľubné výsledky z vlaňajšieho svetového šampionátu z Duisburgu. Verím, že nám to vyjde...

zhováral sa: Peter Buček