Pavel Blaho
Na slovíčko s trénerom našej reprezentácie
Dr. Pavlom Blahom, o tohtoročnom seriáli Svetového pohára
Alfou a omegou je Londýn 2012
Račice, Poznaň a Szeged. Taká bola tohtoročná cesta prestížneho seriálu Svetového pohára rýchlostných kanoistov, ktorý vyvrcholil na maďarskej vode, ktorá je prakticky Mekkou vodákov v krajine našich južných susedov, kde je rýchlostná kanoistika vlastne športom športov. A právom, lebo v Maďarsku sa teší tento šport už dlhé roky mimoriadnej pozoronosti, pretekári tam majú vytvorené skvelé podmienky, sú ozdobou každej jednej významnej regaty na zemeguli a jedným slovom - kanoistika s visačkou „ Made in Hungary“ je zárukou prvotriednej kvality. V prenesenom slova zmysle je to vlastne ako ruský či kanadský hokej, alebo brazílsky futbal, ale veď to sami dobre viete...No a práve v tomto maďarskom svetostánku pádlovali nedávno takmer všetci najlepší, čo majú čo povedať svetu v prvom poolympijskom roku. Samozrejme, že na szegedskej vode nechýbali ani naši. Komárňaský štvorkajak, ovenčený všetkými možnými vavrínmi, zatiaľ ešte nie tými najjagavejšími spod piatich kruhov, sa na medzinárodnej scéne predstavil po prvý raz od olympijskej regaty v pekinskom parku Šuni. A práve ten nás najviac interesoval.
Ako ho videl v Szegede trénerej našej seniorskej reprezentácie rýchlostných kanoistov Dr Pavel Blaho?
Ambície sme mali vyššie, to je pravda. Pravda je však aj to, že chlapci sa po prvý raz predstavili na takomto významnom podujatí od Pekingu, lebo neštartovali ani v Račiciach a ani v Poznani. Zvolili si trochu odlišnejší spôsob prípravy na túto sezónu, čo je napokon aj pochopiteľné, a tak sa sústredili v tomto seriáli Svetového pohára len na Szeged. Ale nebol to len náš prípad, veď práve na Szeged sa chystali aj iné reprezentácie s plnou vážnosťou. Dve štvrté miesta ukázali, že v mimoriadne náročnej konkurencii to bude čím ďalej tým ťažšie. Nová generácia vodákov sa tlačí do popredia, čo je zákonité a sú to predovšetkým lode do 23 rokov, ktoré tvrdili muziku. Chlapci si z tohto vystúpenia určite zoberú poučenie, ale je to signál aj pre nás trénerov. Na všetkých úsekoch musíme pritvrdiť, lebo svet ide nezadržateľne dopredu a čo platilo včera, dnes už nemusí. Konfrontácia bola mimoriadne cenná a potrebná, aby sme dokázali nasmerovať prípravu správnym smerom.
- Správy zo Szegedu hovorili o veľmi ťazkých poveternostných podmienkach...
- Áno, bolo, tam veľmi veterné počasie, avšak pre všetkých rovnaké, všetkým to sťažovalo život na vode, to by som nevypichoval. S tým . sa museli vyrovnávať jednoducho všetci. Len pripomeniem, že kilometer bol tak vo vetre „dlhší“ v prepočte vari o 17 sekúnd a to je už čo povedať. Rozjazdu zašli chlapci veľmi dobre, ale v rozhodujúcej finálovej jazde sa vytiahla mladá maďarská loď do 23 rokov, ktorá, mimochodom v Poznani nebola ani vo finále. Maďari sa doma naozaj vytiahli a našim v závere došli sily. Ešte ich potom predstihli aj ďalšie dve posádky. To len signalizuje, že tá konkurencia bude po Pekingu naozaj ako sa patrí, dochádza k obmene posádok a môžeme to aj tak povedať, že aj generácií.
- Ale v dobrom svetle sa v Szegede predstavil singlista Marián Ostrčil...
- Mariánovi nevyšiel Peking, to dobre vieme, ale vieme aj to, že Marián mal zdravotné problémy s rukou. Na jeseň absolvoval preto operáciu a postupne sa dostával do formy aj po zdravotnej stránke. Preto je jeho šieste miesto v Szegede pekným výsledkom a verím, že pôjde ďalej a výkonnostne nahor.
- Takže, aký je vlastne celkový pohľad na seriál Svetového pohára počnúc Račicami?
- Ukázal nám celkom jasne, že ak chceme mať úspech na najbližšej olympiáde v Londýne, čo nepochybujem, že chceme, tak musíme mať jasnú stratégiu. Musíme všetko podriadiť tomuto vrcholu celého štvorročného cyklu, lebo darmo je, olympiáda je olympiáda a tá je najviac cenená. Možno že to znie ako ošúchaná pesnička, ale v podvedomí to všetci veľmi dobre vieme. Je len otázkou, ako sa s tým vyrovnávame. Je to jasná priorita a tomu by sme mali podriadiť naozaj všetko.
- A je to v silách náš všetkých, celého kanoistického hnutia ?
- V silách určite je. Ale tú stratégiu a smerovanie si musíme určiť sami. Veď napríklad v Moskeve bude čo nevidieť svetový šampionát juniorov a veľmi by sme sa potešili, ak by sa na ňom predviedli v dobrom svetle aj naši , čo by bol impulz smerom k londýnskej olympiáde 2012. A mám taký pocit, že tento šampionátm je vari v najpríhodnejšom čase, lebo do Londýna zostávajú tri roky aj niečo a za tú dobu by sa dalo s nádejnými pretekármi veľa urobiť. Aj keď čas na jednej strane letí, ale priestoru tu stále ešte je.
- Spomínaš stratégiu, koncepciu, respektíve smerovanie celej filozofie našej kanoistiky, nášho športu vôbec. Ale veď ju máte v rukách vy, tréneri a zväzoví funkcionári, takže urobíte si tú líniu presne takú akú ju chcete mať. Nikto iný to za vás neurobí...
- Ale koncepcia je tu, to je fakt, avšak denne sa boríme so zádrhelmi, o ktorých už dlho hovoríme. Tí najlepší majú vytvorené na pokojnú prípravu naozaj najlepšie podmienky, o tom nemôžeme pochybovať, to je v poriadku. Lenže my by sme mali našu pozornosť sústrediť aj na 16 – 17 ročných pretekárov, lebo to je kritický vek vodákov, kedy treba šliapnuť na plyn a dať im adekvátne podmienky. Vyspelý svet na to prišiel a podpora tejto vekovej kategórie je trochu iná než u nás. Všetkými možnými spôsobmi musíme zamerať pozornosť týmto smerom, aby sa na londýnsku oplympiádu už mohli nasmerovať aj nádejné lode hoci aj z týchto majstrovstiev sveta v Moskve. Veľmi by som si to želal, aby tak bolo. Okolitý svet nám ukazuje ako by sa to dalo robiť a my nemôžeme zostať stáť na mieste.
Potiaľ názory Paľa Blaha. Určie, niekoľko tém na hlboké zamyslenie sa, ktoré však nesužujú len našu rýchlostnú kanoistiku, ale aj celý slovenský šport.Medzi vodákmi máme celý rad vyslovených fanatikov v tom najlepšom slova zmysle, bez ktorých by sme dnes neboli tam, kde sme. Aj keď sa robí kanoistika u nás v mnohých lodeniciach doslova a do písmena „na kolene“ , predsa len výsledky hovoria, že to robia dobre. A títo nadšenci by to mohli robiť aj oveľa lepšie, ak by im to umožňovali predpísané itineráre z ministerstva školstva, ktoré má patent na ...Rozum sa niekedy zastavuje nad kadejakými prípismi, ktoré krkolomne „pomáhajú“ rozvoju mládežníckej základne, so všetkými možnými súvislosťami a dosahmi. Poslušne verme,alebo – lepšie povedané, snažme sa uveriť , že ideme dobrým smerom... Zhováral sa Peter Buček