Robert Petriska Poznan

Na slovíčko s predsedom SZRK Dr. Róbertom  P e t r i s k o m  po 2. časti Svetového pohára v Poznani 

 

 

 

 

 

Mať tak Maltu aj u nás doma...

      

Naši reprezentanti sa na druhej časti Svetového pohára v poľskej Poznani na jazere Malta nestratili a domov sa vrátili s cennými úlovkami. Ako viete, úvodné kolo tejto prestížnej súťaže absolvovali naši v českých Račiciach a záverečné kolo je na programe začiatkom  júna v maďarskom Szegede. No ale teraz sa bližšie pozrime na spomínanú Maltu, ktorá je doslova a do písmena hotovým rajom pre vodákov a, samozrejme, nielen pre nich. O svojich dojmoch sa po príchode domov s nami podelil šéf Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Dr. Róbert Petriska.

 

 

 

 

 

-         Tak dojmy mám naozaj veľké. Všetci, ktorí sa okolo tohto nášho športu točia, už veľmi dobre poznajú toto skvelé prostredie v Poznani. Domov som prišiel s jediným negatívnym poznatkom. Keď som uvidel tento skvost a pýchu Poliakov v Poznani, tak sa mi do očí tlačili slzy. Úprimne som našim severným susedom toto dielo závidel, lebo čo oni z neho za posledné roky urobili, to nemá obdobu. Nielen z hľadiska vynikajúcich podmienok pre rýchlostnú kanoistiku, veslovanie a ďalšie vodné športy, ale Poliaci tu majú možnosť aj lyžovať, preháňať sa na kolieskových korčuliach, bicyklovať a vôbec, venovať sa môžu hocijakým športovým odvetviam. A nehovoriac o tom, že toto miesto slúži aj na rekreáciu a oddych, takže o pikniky celých rodín  tam nebola núdza. Je tam množstvo reštaurácií, vyhrávajú tam hudobné skupiny, jedným slovom nádhera, o akej sa nám môže len snívať. Ako tréner som tam chodil 16 rokov na rôzne podujatia, poznám to miesto veľmi detailne a mať také niečo aj u nás niekedy v budúcnosti, tak to by bola obrovská výhra. Verím, že sa postupne ľady pohnú a že sa niečoho podobného dožijeme aj u nás na Slovensku. Možno sa v tomto novom olympijskom cykle dočkáme dobudovania areálu v Čunove – Rusovciach, prípadne na Zlatých pieskoch, čo by bolo pre celý náš slovenský šport veľkým vkladom.

 

 

 

-         Takže to sú naozaj veľké veci, čo sa Poliakom postupom času podarilo z Malty urobiť a nečudujme sa preto, že v tomto športe stále tvrdia muziku na svetovej scéne. No ale poďme sa pozrieť na účinkovanie našich v tejto parádnej konkurencii...

 

-         Druhým pozitívom, popri prekrásnom prostredí, bola skutočnosť, že na tomto fóre sa mohol predstaviť aj náš druhý sled pretekárov, s výnimkou dievčenského dvojkajaku  Ivana Kmeťová – Martina Kohlová. Veď je tu prvá poolympijská sezóna, a tak je logické, že naše opory – komárňanský štvorkajak a Marián Ostrčil zvolili iný spôsob prípravy a že sa tak otvoril priestor pre ďalšie naše lode. Chceli sme vyskúšať aj nové mladé tváre a je paradox, že Róbert Erban má už 37 rokov a bol najstarším účastníkom podujatia. Je to aj určitá symbolika odovzdávania fiktívneho štafetového kolíka, lebo zase na druhej strane sme tam mali najmladších v dvojkajaku Divinec – Viszlay oproti ostrieľaným kozákom Wiebauer – Erban. Z ich vzájomného súboja vzišla lepšie skúsenejšia posádka, ale mladí naberali mimoriadne cenné skúsenosti. Som veľmi rád, že v tíme bolo až päť pretekárov do 23 rokov, čo je ďalšie pozitívum našej účasti – okrem Divinca s Viszlayom ešte Jakubík, Rusnák a Kohút. Pre všetkých to bola výborná škola a cenná skúsenosť. Absolvovali minimálne tri jazdy, dvojkajaky dokonca šesť, lebo išli obe olympijské dištancie, takže mali možnosť dosýtosti si zapretekať a okúsiť atmosféru veľkých svetových pretekov. Z toho môžu všetci budúcnosti len a len ťažiť.

 

-         Avšak najviac potlesku sa spomedzi slovenských reprezentantov ušlo dievčenskému dvojkajaku. Ako hodotíš jeho výsledky?

 

-         Tak áno, dievčatá sú po „ ká štvorke“ spolu s Mariánom Ostrčilom ďalšou pýchou našej kanoistiky. Veľmi dobre išli už v Račicich, kde skončili na 500 metrovej trati druhé a Ivana finišovala v singloch na štvrtej pozícii, teraz skončili na striebornom stupienku na dvojnásobnej trati a štvrté prišli do cieľa na päťstovke. To znamená, že si vymenili pozície. Už pomaly začínajú byť poverčivé, že pre nich sú vyárendované len druhé a štvrté miesta...A netýka sa to len svetových pohárov, ale aj ďalších podujatí. Naše kajakárky sa po vlaňajšom olympijskom precitnutí opäť dostávajú do pôvodnej formy. Pekinský neúspech akoby ich správne motivoval, naladil dobrým smerom a ten olympijský stres akoby už zahodili za hlavu. Zrejme aj ony sa z neho poučili a budú sa z tejto skúsenosti učiť aj smerom k Londýnu 2012. Samy najlepšie vedia, spolu s trénerom, ako si upraviť tréning a prípravu, veď už majú toho najazdené pomerne dosť a pribúdajú aj cenné skúsenosti. Verím, že sa budú stále zlepšovať.

 

 

 

 

 -         Popri dievčatách sa ale vytiahol aj talentovaný kanoista Matej Rusnák...

 

 

 

 

-         Tak Matej Rusnák bol našim najväčším a najpríjemnejším prekvapením. Keďže vyrastal v Pešťanoch a na Sĺňave bývajú pravidelne veľké vlny, takže tieto skúsenosti dokázal zužitkovať aj počas semifinálovej a  jazdy na jazere Malta, kde vtedy poriadne prefukovalo a z druhého miesta postúpil do finále. Ale tento chlapec už má za sebou zopár pekných výsledkov, veď napríklad na svetovom šampionáte juniorov v Szegede v roku 2005 skončil štvrtý v C2 spolu s Benešom a bol aj finalistom európskeho šampionátu v Aténach o rok neskôr. Je to talentovaný pretekár a po boku Mariána Ostrčila môže vyrásť ďalší výborný kanoista.

 

-         Takže, Robo, čo vlastne naznačila Malta, čo ukázal tento druhý Svetový pohár?

 

-         Jednoznačne ukázala, že dochádza k výmene generácií takmer vo všetkých krajinách. Je to napokon aj logické, veď sa začína nový olympijský cyklus, všade skúšajú talentovaných pretekárov. Mnohé veľké postavy z minulosti už ukončili reprezentačnú kariéru a je tu teda priestor pre ich nasledovníkov. Naše dievčatá si urobili zaujímavú štatistiku, keď sa pohrali s číslami a zistili, že až 38% z celkového počtu účastníkov tohto podujatia Svetového pohára v Poznani mali do 23 rokov. A to tu ešte nebolo. Aj napriek generačnej výmene sa však  na stupne víťazov prepracovali vodáci z vyspelých krajín, akými sú tradične Nemci, Maďari a pretekári z postsovietskych republík. Všetci sa už pozerajú smerom k Londýnu, čo je vlastne pochopiteľné.

 

-         Svetový pohár vyvrcholí v maďarskom Szegede počas prvého júnového víkendu a tam by sme sa mali ukázať už  opäť v plnej sile. Je to tak?

 

 

 

 

 -         Pôvodný zámer bol taký , že tam pôjdeme s tým najlepším, čo doma máme. Lenže Ivana Kmeťová finišuje štúdium na Fakulte menežmentu UK v Bratislave a čakajú ju štátnice, takže dievčatá z pochopiteľných dôvodov do Szegedu nepôjdu. Ivanka sa tak bude môcť v pokoji pripraviť na tieto rozhodujúce skúšky a potom už zameria pozornosť  na blížiace sa majstrovstvá Európy v Nemecku. Čiže okrem štvorkajaku tam pocestuje naj Marián Ostrčil a dvojkajak Gellé – Martínek, ktorý bol najlepší na kvalifikačných pretekoch v Račiciach. Chlapci pôjdu v Szegede päťstovku.

  

                       -       Zhováral sa Peter Buček