Tibor Soós

Keď nie učiteľ, tak skvelý stratég...

Na slovíčko s trénerskou osobnosťou veľkého kalibru Ing. Tiborom Soósom

Je radosť rozprávať sa s človekom, ktorý sa na svet pozerá z určitého nadhľadu. Samozrejme, že si to vyžaduje určitý tréning a bohaté životné skúsenosti. Stretnúť sa hoci kde pri vode s Ing. Tiborom Soósom znamená, že sa človek obohatí o ďalšie životné skúsenosti a tak trochu príme aj jeho filozofiu. A tá je vcelku jednoduchá - robiť všetko precízne a dokonale, lebo len touto cestou sa dá dopracovať k takým výsledkom, aké sa podarilo tejto  jednej z najväčších trénerských osobností na Slovensku. Veď so svojimi zverencami v Komárne získal na svetových dráhach neskutočné množstvo ocenení a v dobrom mu môže závidieť každý jeho kolega z ostatných športových odvetví.

Ozaj, Tibor, nikdy ste neboli profesionálnym trénerom, túto prácu robíte popri vašom hlavnom povolaní, poslaní.

-         Áno, hoci netvrdím, že profesionálnym trénerom som nikdy nechcel byť. Veď napríklad môj otec chcel mať zo mňa učiteľa, avšak napokon som vyštudoval Stavebnú fakultu na SVŠT v Bratislave, takže som vykonával funkciu stavebného inžiniera. Avšak tá pôvodná učiteľská túžba zostala vo mne hlboko zakorenená, lebo ju uplatňujem aj v trénerstve. A taký tréner je do určitej miery aj vychovávateľom, či si to prizná alebo nie. Ten pocit starať sa o niekoho v človeku zostal. Ale ja som spokojný a vyrovnaný so všetkým a to je podstatné.

Keď sme pri tej profesii. Máte prekrásnu lodenicu v Komárne a zrejme v nej svoje prsty máte aj vy...

-         Našu prvú lodenicu, ešte z roku 1979 som projektoval ja, avšak túto modernú, ktorá stojí na základoch tej pôvodnej už Marek Bača. Je to, mimochodom brat nášho úspešného reprezentanta Juraja Baču. A naozaj je prekrásna a veľmi dobre sa v nej každý cíti. Veď na rozdiel od ostatných svetových kajakárov, sú naši vodáci v nej dlhé mesiace a majú tu všetko, čo na pokojný tréning potrebujú. Naozaj je prvotriedne vybavená. Za oceán letia vždy len v časoch, keď sa u nás vonku na vode trénovať nedá.

Poďme sa však pozrieť na sezónu, ktorú máte s vašimi chlapcami za sebou...

-         S prípravou na ňu sme začali pred rokom, v polovici októbra s jednoznačným zameraním sa na pekinskú olympiádu. Trénovali sme úseky na Váhu, trochu sme to zmenili a už teraz to môžem povedať, že našim cieľom bolo vyhrať v Pekingu zlato. Z toho pohľadu sme boli tesne po pretekoch aj trošku sklamaní, avšak s odstupom času a s pribúdajúcimi týždňami a mesiacmi sa presviedčame, že to striebro s prekrásnej dráhy v Šuni bolo obrovským úspechom. Veď chlapci suverénne vyhrávali na majstrovstvách Európy a Svetových pohároch, zdolávali najväčších súperov, avšak, žiaľ s Bielorusmi sa v priamom súboje cez sezónu nestretli. Na záverečné Svetové poháre sme už necestovali. No avšak v Pekingu boli Bielorusi lepší a zaslúžene tam triumfovali.

Takže toto olympijské striebro je vašim životným trénerským Everestom...

-         Áno je to tak a ja mám z neho čím ďalej, tým väčšiu radosť a to isté si uvedomujú aj chlapci.

Ako je možné docieliť, aby boli vaši zverenci tak dlho na špičkovej úrovni?

-         Nie je to len moja zásluha, je to predovšetkým ich pričinením sa, lebo všetko sú to dokonalí profesionáli  a chvalabohu je v nich ešte kusisko toho detského, čo predstavuje vyhrávať a neustále súperiť. Sú to obdivuhodní chlapci len čo je pravda. Zabúdať nemôžem ani na reprezentačného trénera Paľa Blaha, ktorý s chlapcami trávil čas predovšetkým na zahraničných sústredeniach.

Takže po Pekingu sa trochu vydýchnete a pokračujete ďalej...

-         Vo všetkých je ešte určite aj tá budúca londýnska olympiáda. Michal Riszdorfer, ktorý bude mať vtedy už 35 rokov je však úžasne disciplinovaným športovcom s prvotriednou životosprávou, ktorý môže byť vzorom aj ostatným z iných odvetví. Pri tej postupnosti od štvrtého cez tretie a druhé miesto, k prípadnému možnému zlatu, si však netrúfam nič povedať, lebo ide len o šport, nie je to matematika a nič sa nedá dopredu matematicky naformulovať. Je však možné, že niekto z talentov počas medzi olympijského obdobia vyskočí. Veď po každej olympiáde sme vždy urobili jednu zmenu a vždy to išlo k lepšiemu. Samozrejme, že sa o Londýn s plnou vervou popasujeme.

Na budúci rok usporiadajú svetový šampionát v Kanade...

-         A pre nás to bude zrejme taký oddychový rok. Veď je to napokon aj pochopiteľné a niečo podobné robia aj ďalší vyspelí športovci. Tým sa otvára šanca pre ostatných. Budú sa chcieť na náš vytiahnuť a to je len dobré a prospešné vzhľadom na konkurenciu. Veď bez nej to nejde ani na vode.

Zhováral sa Peter Buček

Foto: archív